Okrajovo, nanovo

Láska slovo, silné vážne.
Láska slovo vložene do tvojích úst.
Dáva aj berie, ako ty.
Milujem, to nie je poniženie to je vykupenie.
V ušiach mi zvoní ten tvoj hlas.
Srddce mi blabola znova a zas.
V hlave je zmetok ruky su roztrasené.
A láska dan si berie.
Je to daň, či poniženie.?
Na oku kvapka mokra,
lutosť je strachom nie smutkom.
Roztrasenou perou šepkam do dialky,
prosim a prepač.
Čo si zač, hadam nie s dáky sráč.
Hlavu hore a skač. Nech nevidno ten plač.
Oči čitaju slova na papiery,
srdce ma zmetok ja tomu neverim.
Sklamal som ju zradil a ona stale verí.
V mysli sa predomnou priepasť objavy,
spomienka že obaja sme rovnako do nej skakali.
Ach laska jak krutá dokažeš byť .
Podavam ruku a chcem žiť .
Tak zneju tie slova nezmyselné
Tak na kraj cesty sadám, hlavu do dlaní skladám.
Neviditelným sa stávam a čakám.
Porážku na zbraň premienam.
V skutočnosti na pravú chviľu čakam
Tvoje telo davom prechadza
A vždy sa mojím smerom pozerá.
Duše su naveky spojene a nič ich nezmení.
Ta pleseň sa na brnenie premení.
Nenavisť smutok aj strach z lásky pramení.
A ta laska je vlastne naveky.


Čakám, sám, dlane k tvary prikladám a svet nevnímam
Svoj osud do ruk beriem nečakam.
Palica na zemi kto vie čo v tom pramení.