O nej

Periférne mimo, v knihách sú vytlačené písmená sú papiere zahalené dymom.
Oproti mi ide vlak, koľaje pripomínali kino v sále črepín.
Moje srdce mi bilo a mozog rozmýšľal kde sa sedí.

Ja a moja Marienka milovala kvetiny , sa ochladili aj knihy.
Ani črepiny neboli bez chyby ani dokonca človek nebol bez viny.
Knihy len písali slová, boli zablatené topánky a príbehy ako zvonár písali slohy.
Do kapsy schovám si dolár, ani oči nekúpia mokasíny.

Oproti ide vlak , koľaje pripomínali kino ale nespájali pocity a neprišli za Marienkou.
Moje srdce bilo a mozog rozmýšľal.
Nevedel kde som, ja som sedel ďaľeko od nej.



Periférne mimo, v knihách sú vytlačené písmená sú papiere zahalené dymom.
A píšem ďaľšie riadky o nej niekde za mestom.