Sokol

Retiazky striebrom posiali , utichol spánok a liekom pomáhali.
Bolo to dávno čo naše telá sa objímali.
Cez mach mám špinavé topánky od blata sa zrodila odplata.
Idem pomaly, nevnímam okolie nad kúskom vrchu hôr spalo oko sokolie.
Lietal pre potravu , žil si skromne, nedával najavo únavu on šiel po mne.

Ja som musel ísť, nechcel som jeho útok pocítiť, on sa chcel mstiť ale hlava nechcela odísť.
Sokola som miloval , on nevedel privolať slnečný svit.
Išiel som ďaľej, únava na nohy ma pálila.
Potajomky viečka snažila uzavrieť a pálilo ma aj brucho.
Začalo ma boľavieť aj ucho.

Prišiel som na koniec kde závory zamikali duše, išiel som volať spev aby som ťa našiel.
Videl som len tvoju ruku, diabol si pazúrom chrbát škriabal.
Cez tri prsty pozeral spoza dier, kde sokola som zbadal.
Videl som ten koniec, chcel som ísť za tebou , sokol ma zaviedol pri potok krídieľkom.

Ja som musel ísť, nechcel som jeho útok pocítiť, on sa chcel mstiť ale hlava nechcela odísť.
Sokola som miloval , on nevedel privolať slnečný svit.