Vždy keď sa ma dotkneš

Pomalý pohyb dlane.
pôsobí bezvýznamne,
vyvolá na tele chvenie.
Vždy keď sa ma dotkneš,
zrazu začínam horieť,
dobre viem čim to je.
Si niekde hlboko vo mne,
tak pritúl sa bližšie,
svet v okamihu stíchne.
Dnes už zostaneme po tme,
sme dve strany záporné,
stále nás to len priťahuje,
ako mocný neviditeľný magnet.

Vzdialenosť sa len zmenšuje,
zatvorím oči a dotykom pier,
v srdci poslúchnem ten podnet.
Vždy keď sa ma dotkneš,
viem že ten pocit klame,
aj tak Ti vždy podlahnem,
si úder srdca čo ma ženie.
Hlas čo šepká tíško v tme,
že nie je to len nočný sen.
Ale vesmírna zhodia hviezd,
ktorá viac než len inšpiruje,
dokáže ovládnuť náš svet.

Čím bližšie sme kúzlo je silnejšie,
cítime to Ty a ja na svojom tele,
pri každom strete našich pier.
Oči maj kĺudne obe zatvorenè,
spojíme dlane duša ich nasleduje,
objatie premôže strach aj v pekle.
Prázdnotu zmätie nie len po tme,
Vždy keď sa ma dotkneš,
neviem myslieť zmätok je v hlave,
sladké pokušenie a cìtim sa bezpečne.

Prvý dotyk do pamäti sa vryje,
všetko zmení hoci aj čierny svet,
vyfarbí do nádherných farieb.
Vždy keď sa ma dotkneš,
ticho oblieka si oblek melódie,
šepká mi že pre Teba žijem.
Cítim Tvoju prítomnosť pri mne,
žijem len pre úsmev Tvojich pier,
buď bez obáv aj ked zhasnem.
Nemusíš vidieť no som stále bližšie,
symfónia tiel ochvílu hrá koncert,
nechajme sa pohltiť a zhorieť v nej.

Vždy keď sa ma dotkneš,
vyčerpávam každý zmysel,
bez premrhaných slov a viet.
Prenikáš do srdca stále hlbšie,
cez dlane priamo do duše,
vždy keď sa ma dotkneš,
ďakujem že sme.