Básničky
Človek je veľký i úbohý.
Denne plní úlohy
životom mu dané.
Zodiera si v práci dlane
rozumom vytvára veci nové.
Ustavične hladný, prázdny
si koná to svoje.
Od vekov do vekov
ťahá života oje
zo všetkých síl ako vládze.
Premáha ťažkost...
Denne plní úlohy
životom mu dané.
Zodiera si v práci dlane
rozumom vytvára veci nové.
Ustavične hladný, prázdny
si koná to svoje.
Od vekov do vekov
ťahá života oje
zo všetkých síl ako vládze.
Premáha ťažkost...
Život - zrod.
Do hrobu tok.
To je skutočnosť.
Človek žije jeho úskočnosť,
teší, raduje, trápi sa v ňom.
Naháňa jeho chod.
Zriedkavo pobadá,
že odkvitá jeho záhrada
a musí z nej oddať plod.
Oddať.
Komu?
Sebe?
Ľudstvu?
Bo...
Do hrobu tok.
To je skutočnosť.
Človek žije jeho úskočnosť,
teší, raduje, trápi sa v ňom.
Naháňa jeho chod.
Zriedkavo pobadá,
že odkvitá jeho záhrada
a musí z nej oddať plod.
Oddať.
Komu?
Sebe?
Ľudstvu?
Bo...
Kto žije, žiť musí
i keď sa mu hnusí
bremená života vliecť
a často bežať klusom.
I keď človek dáva silu
rozličným pokusom
vždy je v mínuse.
Zriedkavo ráta s plusom.
Život je taký.
Podráža ľuďom nohy, hlavu.
Nevzdáva vďaky.
...
i keď sa mu hnusí
bremená života vliecť
a často bežať klusom.
I keď človek dáva silu
rozličným pokusom
vždy je v mínuse.
Zriedkavo ráta s plusom.
Život je taký.
Podráža ľuďom nohy, hlavu.
Nevzdáva vďaky.
...
Zhováram sa s tichom.
Ticho hovorí.
Moje Ja do mňa ponorí
a nečujne rozpráva.
Tu ma pochváli
tu ma pokára
zblúdenú myseľ napráva.
Počúvam, mlčím.
Pýcha vo dne pyšná
mi kričí:
Si málo.
Si Ničím.
Anna Vodičková...
Ticho hovorí.
Moje Ja do mňa ponorí
a nečujne rozpráva.
Tu ma pochváli
tu ma pokára
zblúdenú myseľ napráva.
Počúvam, mlčím.
Pýcha vo dne pyšná
mi kričí:
Si málo.
Si Ničím.
Anna Vodičková...
Ráno z postele vstávať musím,
Do okna za počasím sa obzrieť skúsim.
Teraz pekne slnko svieti
Ajhĺa na ihrisku už vidno deti.
O hodinu uz ale obloha sa mračí,
Premýšlam či mi malý dáždnik stačí.
Vietor sa tiež rozfúkal časom,
Burka sa tiež ozvala svo...
Do okna za počasím sa obzrieť skúsim.
Teraz pekne slnko svieti
Ajhĺa na ihrisku už vidno deti.
O hodinu uz ale obloha sa mračí,
Premýšlam či mi malý dáždnik stačí.
Vietor sa tiež rozfúkal časom,
Burka sa tiež ozvala svo...
Hodiny náhlia čas.
Čas náhli hodiny.
To, čo zdá sa teraz
je čas minulý.
Z obrazu odraz
z mysle vynára sa
nie raz ale sto razy.
Letmý dotyk ruky,
vejár rozopnutý
čísi zrýchlený dych
jeden úsmev zo stých
plač očí ľúbených,
pritú...
Čas náhli hodiny.
To, čo zdá sa teraz
je čas minulý.
Z obrazu odraz
z mysle vynára sa
nie raz ale sto razy.
Letmý dotyk ruky,
vejár rozopnutý
čísi zrýchlený dych
jeden úsmev zo stých
plač očí ľúbených,
pritú...
© Copyright 2009 - 2014 | prevádzkovateľ 5Q, spol. s r.o. | autorské práva