Laska alebo hlúposť?

Do tmy sa pozeram zasnenym pohladom
Kroky do tmy vediem stratenym nadhľadom.
Pri roznych spomienkach dusu mi zaplavy ten pocit boľavý
V hlave sa tichučko mihne a potom sa pohne vpred slovíčko , chýbaš mi.

Samotný celkom sam ulicou sa prechadzam a v ušiach tvoje slova mam. Nic sa neboj len ver v to moje objatie. Naveky bude len pre teba zohriate. Neboj sa kroky rob bo vsetky privedu ta ku mne. Neboj sa skoč ja som tu a ty budes primne hneď.

Pomaly neisto vykrocil som v pred . opori co drzal sa pustil som sa hneď. No ruka naciahla v dialke, nič nenašla. Ta tvoja ju chcela leen okaslat. Pri pade na tu zem mi hlavou prebleslo co je kde si len co ma to postretlo?

Nie nechcela nemohla, nedalo sa prist jej. Po zemi steka uz krvava dren. Na hlave hrča. Zuby su vybite no skusam sa postavit na nohy neiste. Prvy krok neisty do kaluze stúpi do vlastnej ach boze ci je hlúpi? A pada do zadu neciti vsak zradu.

Opodial za rohom stojis . pozeras sa a tesis. Som stastna som s nim a jeho naveky opustim. Pohladom zazries ho jak na zemi leží. Krvavi v blate co predtym boli tvoje lži. Zatvorene oči tu pravdu krutu vidia. Darmo ich odvracias. Nech bolestou to chladne srdce krmia.

Leží a nechce sa viacej uz pohnut to telo nehybne nechce uz ani zdvihnúť, na chvilu v hlave sa ten pocit mihne a v oku trblica sa hviezdicka jemne. Ten pocit prazdnoty ten pocit sklamania nepozna hanby ani ponizovania. Chýbaš mi.!