Niekedy

Niekedy to trvá,
dosť dlhý čas,
sám seba nájsť.
Cestou poznania,
s chuťou sklamania,
trpká je na perách.
Prebdené noci,
zmätok v duši,
čas beží.
Poctivo vnímaš,
svoj strach,
plný ponaučenia.
Chodníkom v tme,
slepo putuješ,
len Ty a tieň.
Nestrácaj nádej,
Tvoje poslanie,
raz si Ťa nájde.
Raz to pochopiš,
čo Tvojej duši,
bolo dané v srdci.
Aj ked máš pocit,
akoby si sa topil,
v rieke bolesťi.
Sú to hlasy,
znejú z minulosti,
stopy Tvojich chýb.
Sú v Tvojom tele,
v hĺbke duše,
v tmavom kúte.
Ubolené a schúlené,
chcú byť pritúlené,
ak ich pochopíme.

Niekedy je to na dlho,
sprevádzané smútkom,
celým životom.
V tele a v duši znie,
ozvena ktorá je,
Tvoj jediný učiteľ.
Ak počuješ šepkanie,
je dosť možné,
že si na dobrej ceste.
Objaviť seba sám,
odhaliť svoje tajomstvá,
uvedomiť si čo máš.
Vidieť veci trochu inak,
začať naplno vnímať,
zmysel čo Ti unikal.
Možno až ked sa,
ocitneš na kolenách,
uvidíš oveľa viac.
Oči zmanipulované,
obrazom čo maľuje,
slepý umelec z duše.
Niekedy to trvá,
chce to sa nevzdať,
aj ked je toho veľa.
Život je ako vojna,
no vojna a láska,
vraj nepoznajú pravidlá.