Moje peklo 2

Zatvorím oči,
otvoriť ich,
už sa bojím.
Sfúknem sviečky,
nepotrebujem ich,
nechcem vidieť nič.
Stačí čo cíťim,
to šepká mi,
kadiaš mám ísť.
Nechcem vidieť to,
prázdne miesto,
čo mi zostalo.
Je mi zrkadlom,
stále v ňom,
vidím nás dvoch.
Nebezpečné zbíženie,
síce úprimné,
no zakázané.

Trpké ovocie,
čo má v sebe,
sladkú bolesť.
Na tvári žiaľ,
vôkol len temnota,
to ona mi šepká,
že Ťa mám.
Klame ma,
ved som sám,
kým príde čas,
ten sa postará,
kto pôjde kam.
Isto rozdelí nás,
aj ked namietaš,
bude to tak,
pretože to vzdáš,
ale čo ja?

Vrátim sa do pekla,
bez pochopenia,
bez objatia,
jednoducho bez Teba.
Dnes už viem,
kde moje miesto je,
hniezdi tam kde,
noci sú chladné,
dni čierne,
v mojom pekle.
V tento moment,
vraciam sa späť,
víta ma beznádej,
samota je vedľa nej.
Tento krát už ale večne,
zostanem schúlený v pekle,
všetky svoje emócie,
umlčím a ukryjem v kúte,
márne dúfajúc,
že už ich nikdy nenájdem.

Nie kvôli Tebe,
stále Ťa milujem,
ale pre miesta prázdne,
žijúce vo mne.