Si hviezda

Si výnimočná, ako zoslaný anjel,
raz rozprestrieš krídla,
ku hviezdam odletíš,
Ja na dno priepasťi padnem.
Si ako anjel, niekedy aj sám neverím,
ale ked´ odídeš ku hviezdam,
Tvoj odchod v hĺbke srdca pocíťim.
Si ako rozhnevaný vietor,
svojou silou,
prúdiš a vo mne napĺňas priestor.
Stále utekáš si ako nezataviteľný čas,
pre mňa je on ničím,
dobre vieš, Ty si oveľa viac.

Zabudla si ako si bola všetkým,
dňi nekonečné plynú a sú,
nevieš čím si bola a že stále si.
Si hviezda, ktorá nikdy nezhasína,
aj ked zmizneš z očí,
na svetlo s Teba, nato sa nezabúda.
Zostaneš už naveky vo mne,
si nezabudnuteľná,
aj ked Ťi to už nikdy nepoviem.

Si oheň večný a Ja vodou plytkou,
mal by som byť silnejší,
ale časom viem že opak je pravdou.
Si ako búrka a Ja len kvapkou v nej,
za to stiekly už tisícky sĺz,
pre koho boli to dobre viem.