Taká obyčajná

Taká obyčajná
Obyčajný dotyk Tvojich rúk,
zmenil tú bezcielnu púť,
obyčajné slová z úst,
majú dnes moc zanechať spúšť.
Obyčajné nazretie do Tvojich očí,
ked´ k sebe sa približujú
naše dlane a pohľady,
ten pocit je nádherný,
byť obyčajne zamilovaný.
Byť Tebou a Ty mnou,
byť si jeden druhému navzájom,
tajnou sladkou prísadou,
prečo žiť z úsmevom.
Neklamať a nemať strach,
že naše sny spoločné,
niekto nám zoberie,
láska naša nikdy nezomrie.

Len ja si Ťa zoberiem,
z obyčajnej lásky,
ktorú sme si spolu,
zablúdení a zmätení našli.
Pre ten neospievateľný cit,
čo nedá sa ničím nahradiť,
Tvoje obyčajné objatie,
bez ktorého nechcem žiť.

My dvaja,
sme pobláznení,
z tej obyčajnej lásky,
čo dáva chuť žiť,
zmysel všetkého sme my.
S reálnou váhou slov,
ked´ šepkám Ti tmou,
ako som navždy len Tvoj.
Obyčajný a nahý myšlienkami,
ved si polovicou ja,
nemám čo tajiť,
tak ver mi.
Len my len Ty a ja,
sme tá jediná vec,
prečo oplatí sa ísť spať,
ráno ešte viac Ťa milovať.
Lásku Ťi rozdávať,
v srdci mojom prespávaš.
Neustále vo mne rastie,
neobyčajne obyčajné štasťie,
bude to asi Boží plán,
učí nás ako sa milovať má,
ako dať pocítiť čo v nás tlie.
Tým obyčajným perám,
s ktorými sa láskam,
nevkladať im klamstvá,
len jemne hladkať.

To som láska celý ja,
pobláznený,
celkom obyčajný,
zamilovaný do Teba.
Do Tvojich očí,úst či rúk,
dávam svoje srdce a v ňom,
chránim a ukrývam,
našu lásku ktorú pod mesiacom,
s Tebou v objatí uctievam.