Písmenková

Je to diaľka tá cesta,
no pre mňa sa zdá,
neuveriteľne prostá.
Zhoda slov z myšlienkami,
symfonicky plnia riadky,
znejúce od srdca v duši.
Sú hľboko, nehľadaj ich,
možno tajomstvo v nich,
nedokážeš nikdy pochopiť.
Pravedpodobne som zasnený,
určite o nič viac ako Ty,
človek, každý je výnimočný.
Tak nechávam sa unášať,
unesený na vlastných slovách,
ktoré v krvi mi prúdia.

Je to skutočná výzva,
nájsť a ovládnuť silu slova,
čo odhalí krásu srdca.
Čo nenájdeš mi v očiach,
ukážem Ti po písmenkách,
prebudím spiace dieťa.
S vedomým, som ako kniha,
zatvor oči a čítaj, vnímaj,
všetky šance od života.

V hĺbke srdca znie šepot,
je teplom pre ľadové srdco,
uväznené vo mne mojim telom.
Písmenko za písmenkom,
kreslí tvár v riadkoch,
štastie ale aj smútok.

Z myšlienok pletená sieť,
všetko je zachytené v nej,
chvíle radostné či o samote.
Hystória siaha na budúcnosť,
spomínaš na objatia či zlosť,
vravíš, mám už toho dosť.

Je to ale rytmus srdca,
nie falošná maska,
obrazy maľované v slovách.
S perom ako maliar,
čierne na biele plátna,
dávam tvár svojim myšlienkam.