Myslíš že ma zlomíš, jazerá plné bolesti, by ma nezastavily, tempom kľudným, ako tieto myšlienky, čo písali sa samy. Plával by som si, z vážnosťou v tvári. a smiechom diaboľským, svižne naproti tej bolesti.
Zatvorím oči, otvoriť ich, už sa bojím. Sfúknem sviečky, nepotrebujem ich, nechcem vidieť nič. Stačí čo cíťim, to šepká mi, kadiaš mám ísť. Nechcem vidieť to, prázdne miesto, čo mi zostalo. Je mi zrkadlom, stále v ňom, vidím nás...
Kým nad hlavou svieta hviezdy, ani na okamih neprestávam veriť, túžiac zrealizovať svoje sny. Ja a moje myšlienky, držíme sa za ruky, pripútaný k duši. Z dávkou samoty, som skutočný, presne ako Ty.
Na koni čiernom, z ohnivým plášťom, bežíš svoj závod, je to Tvoj život. Nadýchni sa z hlboka, vykroč do života, na chrbte koňa, ktorý rúti sa nevieš kam.
Mal by si sa pevne držať, nechať sa len tak unášať, odhodlaný čeliť nástrahám. ...